Zrodilo sa tričko!

Textilná výroba je horúca téma dnešnej doby. Bez oblečenia sa nezaobídeme, no dnes máme jednu luxusnú výhodu – možnosť voľby. Denne sa učíme, že už si vieme vybrať aj rozumnejšie – koniec koncov, preto vzniklo aj Native Kids.

V dnešnom Žurnáli sme si pre vás pripravili tému textilnej výroby z iného konca, resp. začiatku. Povieme si, ako sa zrodilo vaše tričko.
Viete z akých vlákien sa textilné kúsky môžu vyrobiť? Aké sú ich udržateľné možnosti? A ako sa vlastne z malej rastliny či chumáča vlny stane kus oblečenia? 

Veríme, že aj vďaka nám ste objavili čaro organickej bavlny alebo možnosť pretaviť PET fľaše do nových výrobkov. Pravdou je, že tam sa však možnosti nekončia a textilný priemysel napreduje. Snaží sa vniesť do výroby stále viac udržateľnosti. Tak sa spolu pozrime, aké možnosti sú dnes.

AKÉ POZNÁME TEXTILNÉ VLÁKNA A ICH UDRŽATEĽNÉ MOŽNOSTI?

Každý textilný výrobok vzniká z vlákien. Úplne na začiatok si povieme, že to môžu byť napríklad rastlinné vlákna, ako je bavlna alebo ľan, alebo vlákna živočíšne, napríklad vlna alebo hodváb. A v neposlednom rade netreba zabudnúť umelé, celulózové alebo syntetické, vlákna.
Textilný priemysel však stále prichádza s udržateľnejšími variantami. Ktoré to sú?

BAVLNA – ORGANICKÁ

Organickú bavlnu vám isto nemusíme predstavovať. Organická bavlna sa pestuje bez použitia syntetických pesticídov a hnojív na pôde, kde tieto pesticídy nemôžu byť použité minimálne tri roky.  Takáto pôda si lepšie udržuje vlhkosť, čo „smädná rastlina“, akou bavlna je, ocení. Čiže okrem vynechania škodlivín, spotrebuje organická bavlna aj oveľa menej vody.

VLNA

Každá mama vám potvrdí, že kto vyskúšal oblečenie pre svoje deti z (merino) vlny, ťažko siahne po inom. Vlna je skvelý materiál najmä vďaka termoregulácii, priedušnosti či antibakteriálnym vlastnostiam. No aj pokiaľ ide o vlnu, dnes už si vieme vybrať lepšie, tzv. „no mulesing“ vlnu.

„Mulesing“ je drsný a bolestivý zákrok, ktorý musia ovce podstúpiť. Používa sa na prevenciu chorôb, ktoré môžu byť spôsobené parazitmi v ovčej srsti a tým znehodnotiť vlnu. Tento zákrok však nie je nevyhnutný a vďaka tlaku verejnosti sa už hľadá riešenie. Preto ak chcete etickejšiu vlnu, treba jednoznačne vyhľadávať „mulesing free“ kúsky.

HODVÁB

Hodváb sám o sebe nie je nič pre milovníkov zvierat a prírody. Je to vlákno získavané zo zámotkov priadky morušovej, ktoré sú pre jeho vznik kruto zabíjané. Nahradiť hodváb je však jednoduché - možnosťou môže byť viskóza, prírodné vlákno, ktoré má vlastnosti veľmi podobné hodvábu. Navyše je viskóza biologicky kompletne rozložiteľná.

VISKÓZA

ECOVERO™ – udržateľná viskóza

EcoVero™ je certifikovaná značka udržateľných vlákien viskózy snažiaca sa o čo najnižší dosah na životné prostredie. Využíva len udržateľné zdroje dreva (FSC® alebo PEFC® ), pochádzajúce z kontrolovaného rastu. Spĺňa vysoké ekologické štandardy od surových materiálov až po produkciu a distribúciu. Navyše má EcoVero™ až o 50% nižšie emisie a spotrebu vody ako bežná viskóza. (zdroj)

Trochu sme si predstavili základy každého textilného kúsku, vlákna a ich udržateľnejšie verzie. Viete však, ako sa zrodí sám základný kúsok v našom šatníku, tričko?

Krok po kroku sa pozrieme na jeho vznik z obľúbeného vlákna, aké nájdete aj v našom eshope, a to bavlny. 


AKO SA Z BAVLNÍKA STANE TRIČKO?

  • ZBER BAVLNY
Výroba trička začína zberom rastliny bavlníka na poliach. Bavlník potrebuje teplé podnebie a medzi najväčších pestovateľov patria napríklad Čína, India, Pakistan či dokonca Spojené štáty americké.
  • ODSTRÁNENIE SEMIEN Z BAVLNY ( TZV. GINNING)

Po zbere sa z rastliny odstraňujú nečistoty a semená pomocou „odzrňovacieho stroja“. Vynález tohto stroja výrazne dopomohol k rozšíreniu bavlny a výroby z nej, keďže predtým sa semená odstraňovali ručne.

  • PRADENIE - PROCES VÝROBY PRIADZE Z TEXTILNÉHO VLÁKNA

Takto čisté vlákna sa následne skrútia technikou, ktorá vlákno vytiahne, skrúti a natiahne na cievku – tzv. pradenie. Vďaka nemu vzniká bavlnená priadza.

  • PLETENIE / TKANIE

Máme priadzu a z tej už sa upletie finálna látka. Ešte však potrvá, kým z nej vznikne naše tričko. V tejto fáze možno priadzu zafarbiť pred pletením na látku. Môžeme však aj farbiť či tlačiť až finálnu textíliu. Všetko závisí od dizajnu toho-ktorého textilného kúsku.

  • DOKONČENIE - POVRCHOVÁ ÚPRAVA

Kým sa však látka dostane k vám, treba ju „dokončiť“ – čaká ju povrchová úprava. Pod týmto pojmom rozumieme procesy, ktoré menia textílie na použiteľný materiál, ktoré pomôžu látke získať finálny vzhľad. Môže ísť o bielenie, farbenie či procesy, ktoré zjemnia látku na dotyk. Opäť – všetko podľa toho, o aký dizajn ide.

  • STRIHANIE

Následne sa látka postrihá na jednotlivé časti, ktoré budú zošívané. Pri tričku to znamená strih prednej a zadnej časti a jednotlivých rukávov. Podľa šablón stroje zostrihajú látku na časti vo všetkých veľkostiach, v ktorých sa tričko vyrába. Zo zbytkov látky, ktoré sa odstihnú, je väčšinou len nevyužitý odpad.

  • ŠITIE, TLAČ, FARBENIE

Ak máme tričko, na ktoré ešte príde predná potlač, stane sa to v tejto finálnej fáze výroby. Je rozdiel, či máte potlačenú celú látku (all over print, ako je napríklad tričko Mantra) a z nej zhotovené tričko, alebo len prednú potlač.
Aj tá sa však tlačí v rôznych technikách, metódach a farbách, preto sú na to potrebné rôzne stroje. Napríklad iný stroj vytlačí detailný obrázok s tenkými líniami, iný potlač v semišovom vzhľade ("flock print")
 a inak sa tlačí vydutá potlač ("puff print“).

 


Veci ako štítky, vrecká, detaily, sa došívajú nakoniec. Každé tričko musí prejsť inšpekciou kvality. Je prezreté a ak sedia všetky detaily ako správnosť tlače, prišité gombíky, či nevytŕčajúce nitky, pripravuje sa na balenie. Pred balením by tričko malo prejsť ešte detektorom kovov, aby sa predišlo napríklad zabudnutej ihle. Nie je to však podmienka v každej výrobnej fabrike.

Zabalené tričko je pripravené na odlet priamo predajcovi alebo dodávateľovi odkiaľ si už nájde cestu k vám domov.


 

Čo poviete, vedeli ste, že výroba niečoho takého jednoduchého, ako je tričko, môže byť tak detailná a skladať sa z toľkých jednotlivých krokov?



ĎAKUJEME autorke Žurnálu aj fotiek priamo z výroby v Bagladéši  - BARBORE BUDZAKOVEJ.

Barbora sa pred niekoľkými rokmi presťahovala zo Slovenska do Dánska, kde vyštudovala nákupný manažment so zameraním na textilný priemysel.
Posledných takmer 5 rokov v tomto obore aj pracovala a to ako nákupca a nákupný asistent pre odevné značky. Dvakrát bola dokonca pracovne v Bangladeši priamo vo výrobe. Na vlastnej koži si zažila, že aj pokiaľ ide o fast fashion a výrobu v Ázii, dá sa oblečenie produkovať humánejšie, udržateľnejšie a zodpovednejšie. Sama pracovala s výrobkami z organickej bavlny, EcoVero alebo recyklovaného polyesteru.

Barbora má dve deti a momentálne si užíva materskú, rada a výborne píše, veď si pozrite aj jej vtipný blog (nielen) o materstve.